7.kapitola-Karaoke
Bola moja pesnička Billie Jean. Prišlo mi to divné ,že to vybralo práve moju pieseň mám na tom CD veľmi veľa piesní a moje sú len 3. No ,ale Patrícia sa na mňa pozrela a myslela si určite , že v tom mám prsty ja.
„Michael však máš v tom prsty ty nie?“
Pozrel som sa na ňu zaskočeným výrazom ako by som mohol. Veď nie som čarodejník , Ale kúzla milujem.
„Ja ? Nie to nemôžem za to, to samo ja za to vážne nemôžem ,ale Patrícia veď už to raz vybralo túto pieseň tak spievaj prosím.“
Patrícia si vzdychla otočila sa k televízoru a začala spievať. Popravde neviem čoho sa bála má pekný hlas. A Billie Jean som ešte v ženskom prevedení nevidel a toto sa mi páčilo.
Na konci som jej zatlieskal a na rade som bola ja. V tom mi ,ale zazvonil telefón a ja som ho išiel zdvihnúť.
„Prosím? ........... Áno pri telefóne............ Ach aha ánoo jasné viemmm............... v poriadku....... nie , nie žiadny problém ......... ráno sa ozvem ahoj.“
Zložil som telefón a prišiel znova k Patrícii.
„Tak Michael si na rade“
Prišla ku mne sa podala mi mikrofón. Ja som ho položil na stôl a vypol televízor. Patrícia sa na mňa pozrela a nechápala čo sa deje.
„Tak poďme si teraz ľahnúť a na ráno mám pre teba prekvapenie.“
Usmial som sa a Patrícii to prišlo veľmi divné. Odprevadil som ju k dverám zaželal dobrú noc a išiel spať. Ľahol som si a tešil sa na ráno. Po chvíli som hneď zaspal.
PATRÍCIA
Šla som sa osprchovať a celú tú dobu som rozmýšľala čo by to mohol Michael na mňa pripraviť. Potom som si ľahla do postele a ledva som zaspala pretože som nedokázala zaspať bola som veľmi zvedavá čo by to mohlo tak byť. Niekedy po polnoci som konečne zaspala. Ráno som cítila , že ma niečo chytá za rameno a snaží sa ma to zobudiť. Neviem prečo ,ale proste som bola unavená a nevedela som čo hovorím tak len zo mňa vyhŕklo
„Áno mami už vstávam počkaj ešte 5 minút.“
Zrazu som počula smiech.
„Patrícia vstávaj to som ja Michael.“
Keď som počula slovo Michael hneď ako keby do mňa blesky hromy udreli a vyskočia som z postele a spadla som na zem. Michael ku mne prišiel a zdvihol ma z nej.
„Dobré ráno Patrícia. No chcel som ti povedať aj neskôr ti ukážem moje prekvapenie. Hm ideme do Neverlandu . Keď som počula slovo Neverland niečo sa vo mne prebudilo cítila som sa znovu ako malé dievčatko. Tá malá Patrícia. Viem , že som vravela , že Neverland je len kopa detí a zvierat ,ale teraz ,teraz je to iné. Neverland vo mne začal vzbudzovať záujem.
„Michael to fakt? Ja sa tak teším a kedy ideme?“
„Noo Teraz. Obleč sa a ideme na letisko počkám na teba v limuzíne.“
Prekvapením som začala lietať po izbe a pripravovala som sa a balila. Michael zatiaľ išiel preč. Asi po 20 minútach som bola hotová a mohli sme ísť. Nasadla som do auta a vyrazili sme. Po chvíli sme boli na letisku a nasadli sme do lietadla. Asi o 2 hodinky som videla ten ranč ,ktorý som chcela vidieť čím ďalej tým viac. Pristáli sme a na letisku nás čakal jeden muž s nejakým šimpanzom. Myslím , že sa volá Bubbles. Minule o nej dávali v správach aj o MJ tak som si zapamätala to meno. Bubbles hneď bežala k Michaelovi a vítala sa s ním. Michael bol tiež veľmi šťastný a asi 5 minút sa od seba neodlepili. Potom sme sa pohli k autu , ktoré nás malo doviesť k domu. Michael mi dal na ruky Bubbles nech sa s ňou zoznámim.
Dobreeeee
(ester, 25. 1. 2010 16:17)