5.kapitola-Rozumiem
„Môžeš sa otočiť“
Otočil som sa ak keď s obavami či už nebude náhodou nahá pretože to som nechcel. Našťastie mala na sebe už tričko aj tepláky. Ani neviem ako ma tá myšlienka napadla.
„Prepáč ,ale zdržala som sa chcela som sa prezliecť keď som v šuflíku našla staré fotky tak som si ich začala prezerať. Prepáč keď som ťa vystrašila.“
Patrícia sa usmievala bolo vidno, že jej to prišlo vtipné ako to inak vyznelo. Keď som sa upokojil tak sa taktiež začal usmievať.
„Tak a načo si prišiel do mojej izby?“
Vôbec mi v tej chvíli neprišlo na um čo som to vlastne chcel od nej ,ale po chvíli ma to napadlo a hneď som odpovedal.
„No vieš dlho si neprichádzala na večeru tak som sa prišiel pozrieť či si v poriadku.“
Patrícia pristúpila ku mne bližšie a potichučky mi povedala
„No vlastne som veľmi hladná.“
Usmial som sa a chcel ísť pomaly dole ,keď ma v tom chytila za ruku a začala objímať. Absolútne som nechápal prečo to robí ,ale nechal som to tak nechcel som byť nezdvorilý tak som ju nechal nech s tým objímaním skončí prvá.
„Prepáč Michael za to čo som ti urobila. Ty si naozaj úžasný človek . Prepáč , že som o tebe pochybovala . Taký človek s takým srdcom neexistuje si úžasný. Michael.“
Tak a toto ma naozaj dostalo. Nevedel som čo povedať. Ako to myslela.
„No prepáč Patrícia ,ale ja ti nerozumiem.“
To bolo prvé čo zo mňa vypadlo nevedel som čo na jej zareagovanie urobiť alebo povedať.
„No vieš čo som ti na obed zabuchla dvere pred nosom chcela som sa ti ospravedlniť. Vieš vtedy som bola hlúpa a nevedela som aký si úžasný človek ,ale teraz som dospela k záveru, že si neuveriteľný. Mám ťa rada Michael.“
Stále ma objímala a potom mi došlo ,že sa mi iba chcela ospravedlniť za ten obed tak a toto som nevydržal a začal som sa veľmi smiať. Patrícia sa odo mňa odtiahla a pozerala na mňa prečo sa bezdôvodne smejem. Chcel som najskôr nabrať dych a vysvetliť jej to ,ale stihla sa ma na to opýtať.
„Michael? Čo ti je také smiešne.?“
Konečne som nabral dych a mohol jej to vysvetliť.
„Nie! Patrícia ja som nebol nikdy na teba nahnevaný. A za to ,že si mi zabuchla dvere pred nosom sa nehnevám. Určite si mala na to dôvod a preto mi to nevadí. Patrícia to mi vôbec nevadí . To je v poriadku.“
Konečne som sa prestal smiať a len som sa usmieval. Ona sa tiež začala usmievať a prišlo jej to asi trápne. Rozhodol som sa ,že ju počkám v kuchyni a bolo mi ešte smiešno a nechcel som dostať ďalší záchvat smiechu pred ňou.
„Tak ja ťa počkám v kuchyni príď za mnou a budeme mať večeru. Počkám ťa.“
Otočil som sa a vybral sa k dverám. Otvoril ich a vyšiel von s plánom hneď ísť do kuchyne pretože mi bolo strašne do smiechu.
hee super
(baja, 23. 1. 2010 17:51)