56.kapitola- NIE !
Otvoril som dvere a v dverách stál muž celý
v čiernom a v ruke mal papiere.
"Pán Jackson ?"
Pozrel som sa na neho úplne neveriacky.
"No áno ste to vy."
"ČO sa deje ? Stalo sa niečo ? "
Veľmi som sa preľakol .
"NO viete ťažkosa nám to hovorí ."
"Prosím Vás čo sa stalo ? "
" Takže je nám veľmi , ale veľmi ľúto , ale vaša manželka Michelle Jackonová je mŕtva. Doniesli sme Vám jej telo."
"Čože ?? "
"Je nám to nesmierne ľúto. Jej identitu sme spoznali pomocou jej dokladov."
Začal som strašne plakať a nevedel som čo robiť.
"Čo ? JAk ja..........."
Nedokázal som ďalej pokračovať a zrútil som sa na zem.
"Zdá sa , že šla domov z nemocnice a šla uličkou ktorou nemala. Tam ju niekto napadol a zabil ju. Jej priateľka , ktorá bola pri nej je v nemocnici , ale že vraj nechce povedať svoju identitu a teraz ušla a nikto nevie kde je. Po páchateľovi sa stále pátra. Je nám to ľúto. Doniesli sme Vám telo. Úprimnú sústrať.
Muži sa otočili a pomaly šli preč. Videl som len ako vyťahuju rakvu s Michelle von a idú s ňou ku mne. Nedokázal som sa ani pohnúť v tej chvíli sa mi chcelo len zomrieť.
"Môžeme ju aj odniesť do márnice a potom si ju vyzdvihnete, keď no veď viete , keď ju pôjdete pochovať."
Absolútne som už nevnímal nepočul a ani nevidel cez tie zaslzené oči. Dal som len znak nech ju odvezú do márnice pretože to by som nedokázal. Nemohol by som ju mať v dome , keď je mŕtva.
"V poriadku a môžete sa aj na ňu pozrieť."
"NIe ! Nechcem ju vidieť.Odneste ju prosím!"
Pomaly šli k autu a odchádzali preč. JA som stále sedel medzi prahom domu a nevedel čo ďalej , čo mi teraz povedali a či je to pravda. Sedel som tam a želal som si zomrieť. Asi po hodine som si uvedomil , že stále sedím medzi prahom tak som šiel do domu. ALe nevládal som ísť tak som sa pomaly plazil. Šiel som po štyroch.Ľahol som si do obývačky a plakal. Preplakal som celú noc. Absolútne som nad ničím nepremýšľal a chcel som , aby to bol sen a nech sa prebudím. Ale nič nepomáhalo. Ráno niekto zazvonil , ale ja som neotváral . Nemal som na nič chuť. Celú noc som sa ani nepohol. PO chvíli to prestalo , ale cítil som , že je niekto v dome. Bolo mi úplne jedno kto to je. Zrazu prišiel ku mne a sadol si ku mne.
"O Michael!JE mi to tak ľúto.!"
Bola to moja mama a vedel som , že aj ona plače. Potom som počul , že prišla aj Janet , La Toya a aj moji bratia. Ani som sa na nich nepozrel.Bol som mimo a nechcel som sa s nikým rozprávať a nikoho vidieť. Lenže nemôžem vyhodi´t moju rodinu.
"Michael Ja viem , že asi teraz nechceš nás vidieť , ale rodina je to najdôležitejšie čo pri sebe teraz musíš mať . V takýchto ťažkých chvíľach."
Nemal som síl jej odpovedať. Mama ma začala hladkať po vlasoch a plakal tiež. Sestra tiež mala slzy na krajíčku a La Toya tiež. Už som nemal síl plakať. Neplakal som len som pozeral stále na to isté miesto a nevnímal svet.
"Michael preboha vschop sa."
Večer ma bratia vzali a odvláčili do izby. Pár dní boli v dome a pripravovali všetko na pohreb. Ja som celé dni nevyšiel z izby. Mama stále ku mne chodila a kontrovala ma. Taktiež ma nútila jesť. Môj život nemal zmysel. O pár dní sa konal pohreb a ja som sa bál , že to neprežijem.
P.S.- Prosím Vás komentáriky.A ďakujem tým čo mi ich dávajú. Som veľmi ,ale veľmi rada :) No a k tejto kapitole. Trošku som to všetko urýchlila . Nevedela som čo vymyslieť. Takže dúfam , že nevadí.
Komentáre
Prehľad komentárov
je to škodá, že musela zomrieť... už mohli byť spolu no newa...je to smutné ale pekné :)
ojjojj
(lienka, 2. 5. 2010 20:35)to je take smutne....ja sa asi rizrevem....chudacik michael :(
nieeeeeeeee
(bubik, 2. 5. 2010 18:32)to sa takto nesmia skončiť prosim niee prosim nech to je iba sen jeho lebo ja to neprežijem
plaččč
(nika13, 2. 5. 2010 11:53)smutnáá kapitola :( hmmm no co uz..inak co som k ostatnym nedala komenty tak su super.
škodáá
(majka, 3. 5. 2010 18:24)