38.kapitola- Neodchádzam
Čakala som celý deň , ale samozrejme , že Michael večer neprišiel. Takto to šlo asi týždeň. Michaela som skoro vôbec nevidela a to ma dosť ničilo a v tom veľkom dome som sa cítila naozaj sama. Som si istá , že si to všimol aj Michael, pretože posledné dni váhal či ma má pobozkať , pretože nevedel sko zareagujem. Rozhodla som sa teda , že odídem. Nemienim byť celý deň zatvorená v tomto dome a nudiť sa ,keď so mnou nie je ani MIchael. Vyšla som teda hore začala sa pomaly baliť. Balila som saveľmi pomaly , pretože som nechcela Michaela opustiť. Mulijem ho , ale takto ja žiť nechcem. Idem do môjho menšieho bytu čo tu mám a budem tam bývať aspoň do vtedy pokym sa tieto skúšky neskončia. V mojom malom byte sa nebudem cítiť aspoň veľmi sama. Teraz tam žije moja sestra , ale pôvodne som tam žila veľmi dávno s Patríciou. Keď som sa zbalila tak som ešte napísala Michaelovi list, že odchádzam , aby si nemyslel , že ho opúšťam , pretože to by som nezvládla. Proste , že idem do môjho bytu a keď bude mať čas tak prídem za ním kedykoľvek alebo on za mnou. Potom som sa obliekla pripravila vzala do ruky kufre list a kabát a šla dole. Keď som skoro bola dole zrazu sa otvorili dvere a dnu vošiel Michael celý vysmiatý ako slnko a myslím , že ma chcel prekvapiť. V tom momente som zamrzla a nedokázala som sa ani pohnúť. Radšj som si dala na seba slnečné oklulire nech mi Michaeô nevidí do očí pretože som sa hanbila a tlačili sa mi do očí slzy. Michael keď ma zbadal práve naopak okuliare si dal dole a začal sa chmúriť.
"Michell nerozumiem ty ma chceč opustiť??"
"Nie Michael len vieš nikdy nie si doma a ja so v tomto veľkom dome cítim úplne sama. Nikto tu nie je celý deň. Jedine s kým sa môžem rozprávať je ozvena. A tak som chcela ísť do môjho malého bytíku. Veď ty vieš aký myslím."
"Ale mne to pripadá inak MIchelle."
Michael si vzdychol a odišiel do obývačky.Pomaly si sadola chytil sa za hlavu. Ja som pustila kufre a utekla za Michaelom. Pomaly som si sadla k nemu a chytila ho za rameno, ale on sa len trhol a odtiahol sa odo mňa. Asi 5 minút sme sedeli bez pohybu a nič sme nepovedali. Tak som ten list pokrčila a hodila do krbu , ale netrafila som sa a spadol vedľa. Nechala som to tak a šla som hore . Kufre som radšj nechala dole pretože neviem ako sa táto situácia skončí.
MICHAEL
Michelle šla hore a ja som sa na ňu pozeral. Dosť sa ma dotklo , že ma chcela opustiť. Dosť dlho som sedel dole a potom som sa začal pozerať do ohňa v krbe. Všimol som si ten papier čo MIchelle skrčila a hodila do ohňa , ale netrafila sa. Vstal som a šiel ho zdvihnúť, aby som zistil čo tam napísala. Vzal som ho do ruky vzdychol som si zatvoril oči a rozmýšľal či mám alebo nemám ho otvoriť. Nakoniec som ho roztvoril a čítal.
"Michael. šla som do môjho bytíku na Londýnskej ulici. Vieš celý deň ťa nevisím a strašne mi chýbaš. A máš veľký dom a cítim sa v ňom strašne opustená. Keď budeš mať viac času a budeš dlhšie doma tak sa hneď vrátim k tebe pretože bez teba nevydržím a v mojom byte žije teraz moja sestra tak by som si mohla aspoň s niekým pokecať. A pre mňa je to malý útulný bytík. Keď ma budeš potrebovať tak mi zavolaj a ja prídem alebo príd ty za mnou, ale prosím ťa nenúť ma byť celý deň a aj noc sama doma v dome. Milujem Ťa . MICHELLE."
Dočítal som list a hodil som ho na stôl. Sadol som si na sedačku a chytil sa za hlavu.
"Tak Michelle vravela pravdu. Ona ma nechcela opustiť , ale cítila sa sama. Och som hlupákkk. Musím ísť za ňou."
Vstal som a rozbehol sa do izby.
Komentáre
Prehľad komentárov
waw ten novy dizajn stranky je fakt super
juj
(lienka, 28. 3. 2010 12:58)vyvyja sa to velmi dobre...len keby boli tie kapitolky castejsie
pekne velmi
(lienka, 30. 3. 2010 12:53)