24.kapitola- Dôverujem Ti
Volám sa Michelle. Michelle La´Dack. Vieš môj otec je Francúz a moja mama Američanka. Otec sa po svadbe presťahoval za mamou do Ameriky. Lenže po mojom narodení asi po 3 rokoch sa rozviedli a otec sa vrátil naspäť do Francúzska a mama ma vychovávala. V 19 som to s ňou už nevydržala a odišla som preč . Vieš stále na mňa dávala pozor stále mi vravela čo smiem a čo nie . A vždy sa ku mne správala ako k dieťaťu. Ako keby som mala 5 rokov. Keď som bola malá tak ma prezívala Keellienka moja Kellienka , ale asi pred 7 rokmi sme sa presťahovali z Washingtonu sem do LA. Presťahovali sme sa preto , pretože nám jedného dňa volal môj otec , že sa dostal do problémov a , že nechce , aby sme ich mali aj my. Preto sme sa presťahovali a mama mi zmenila meno z Kellie na Michelle. Mama si zmenila meno z Jessica na Monique. Priezvisko mama chcela , aby som si nechala po otcovi a ona má svoje priezvisko za slobodna. Len mi v mojom priezvisku zmenila slabiku. Pôvodne som sa volala Kellie La´Dock , ale teraz Michelle La´Dack. Mama mi len povedala, že nesmiem nikdy nikomu povedať ako sa volám teraz. Nerozumela som prečo, ale ja to neriešim. Mám nezvyčajné meno , ale aj ja chcem mať po otcovi priezvisko. Dnes už nemá problémy a už ma niekoľko krát volal do Francúzska na prázdniny , pretože on sa do Ameriky vrátiť nechce. Ja som ho doteraz odmietla , pretože ho nechcem už vidieť. Ale viem , že za ním raz pôjdem a všetko mu odpustím. Mama mi chcela zmeniť meno naspäť , ale ja nechcem chcem mať také meno aké mám. Michael ja dúfam , že si sa o mne dozvedel viac a , že ma neodsudzuješ.“
Pozorne som ju počúval a vôbec som ju neodsudzoval. To , že nemohla mi povedať svoju identitu rozumiem jej.
„Kellie no teda Michelle hmmm ja ťa neodsudzujem. Nedokázal by som to a som rád , že mi dôveruješ. Mám ťa naozaj rád. Ale čo by ja ťa milujem Michelle.“
Ona sa usmiala a ja som ju pobozkal. Potom sa odtiahla.
„Michael aj ja teba milujem naozaj preto som Ti to povedala.“
Objal som ju a ona si položila hlavu na moje rameno. Tak sme pozerali televíziu a čakali sme kedy sa Patrícia zobudí. Asi po hodine som jej chcel oznámiť to s tým dieťaťom.
„Michelle ja chcem Ti niečo povedať. Aj ja sa Ti chcem s niečím zdôveriť. „
„Samozrejme Michael počúvam ťa.“
„Vieš jaa...“
Zrazu prišla dole Patrícia.
„Michael ,Kellie??“
Vstal som a rozbehol som sa za Patríciou.
„Patríc musíš sa šetriť dlho si spala a musíš ležať a nabrať silu ako vravel lekár.“
„Ale ja sa cítim fajn. Nechcem celý deň a aj večer preležať v posteli chcem aj aspoň nachvíľu byť tu dole s vami.“
„Patrícia už len pár dni a budeš v poriadku a teraz sa musíš šetriť kvôli dieťatku. Choď si ľahnúť:“
„ Patríc som rada , že si sa rozhodla nechať si to bábo.“
„ Ja viem Kellie. Myslím , že budem dobrá mama. A otec noo..“
Patrícia sa na mňa usmiala a ja som otočil hlavu na inú stranu.
„Patríc Michael už vie , že sa nevolám Kellie , ale Michelle.“
„To fakt tak to som rada , že si navzájom dôverujete.“
Zrazu sa Patrícia zatackala a skoro spadla. Chytil som okolo ramien.
„Patrícia myslím , že by si ,si mala ísť ľahnúť vidíš , že si ešte unavená a potrebuješ energiu. Poď odvediem ťa do izby. Vzal som Patríc a vzal ju do izby Michelle si išla opäť sadnúť na gauč do obývačky.
nech
(baja, 19. 2. 2010 21:37)