17.kapitola- Zahrame sa
PATRÍCIA
Asi po 3 hodinách som zistila , že sme prišli do LA vtedy som už bola hore , ale strašne ma bolela hlava. Pred vstupom do mesta ma Ryan zviazal a oči mi zakryl šatkou. Ústa mi zalepil
páskou , aby so m nekričala. Veľmi som sa bála. Takéhoto som ešte Ryana nikdy nezažila. Po niekoľkých minútach sme zastavili a Ryan ma vzal na ruky a odvláčil niekde do nejakej budovy , ale neviem kde. Tam ma položil na posteľ a dal mu dole šatku z očí.
„Miláčik ty si ,si myslela , že dovolím , aby si zostala s tým úchylom ? Ale ke´d chceš úchyla tak ho budeš mať.“
Začala som kričať teda som sa o tom aspoň pokúšala a začala som kričať, pretože som asi tušila čo sa bude diať ďalej. Ryan prišiel ku mne a začal ma lízať jazykom po celej tvári a postupoval nižšie. Potom sa na mňa pozrel a navlhčil si pery. Ja som plakala a ukázala som mu gestom , že je obyčajný ... . Jeho to zjavne viac vzrušilo a začal ma vyzliekať a potom aj seba čím viac sa ma dotýkal a dával zo mňa dole veci tým viac som plakala a chcela nejaký zázrak nech sa to tak nestane. Ale on po chvíli do mňa prenikol a bolo neskoro. Plakala som ešte viac , ale potom som prestala nemala som silu ďalej plakať a snažiť sa o útek pretože ho to viac vzrušovalo. Proste som len ležala ako socha a len slzy zo mňa tiekli a rozmýšľala nad životom. Čakala som kedy prestane. Keď prestal tak si vzal tričko a obliekol sa potom išiel preč. Ja som stále ležala a nehýbala sa. Asi po 3 hodinách som sa posadila a poobzerala so po izbe kde som bola. Bol deň. Celá izba bola strašne nehygienická a špinavá. Bola od plesňov. Ale zrazu som začula vlak určite som blízko pri železničnej stanici. Keď som sa pozrela smerom ku oknu zazrela som stolík a na ňom bol mobil. Začala som sa k nemu ťahať a chcela som zavolať Michaelovi. Ústami som zhodila dole mobil. O stolík sa mi nejako podarilo si dať dole pásku na ústach a vyťukala som Michaelove číslo , ktoré som si našťastie zapamätala. Dlho nikto nezdvíhal.
„Zdvihni zdvihni prosímm.....“
„Haló??“
„Michael! Michael! Prosím ťa pomôž mi!“
„Patrícia? Patríc si v poriadku?“
„ Nie Michael nie som v poriadku musiš mi pomôcť.“
„A kde si ?“
„Michael ja neviem viem , že som v LA a že blízko mňa je železničná stanica , a , že táto štvrť je veľmi zanedbaná a , že......“
V tom mi ale na displeji napísalo „Batéria vybitá“ Do pekla ! V tom so počula ako sa Ryan asi vracia späť preto som hodila mobil pod posteľ a vrátila sa na svoje pôvodné miesto. Ryan vošiel dnu a v ruke mal tašku.
„A miláčik som rád , že si taká dobrá a nič si nepodnikla. Doniesol som Ti raňajočky určite si vyčerpaná od dnešnej noci však? Neboj sa dnes to bude lepšie. Povedz mi Patríc však som lepší ako ten Opičiak z tej zoologickej kde býva nie?“
Ryan sa začal smiať a vybaľoval tašku a ja som myslela len na Michaela a dúfala, že je to len sen alebo , že nech sa to skončí teraz hneď.
kokot jeden
(kikuš, 2. 2. 2010 14:46)