8.kapitola - Nestíham
Vstala som a zatiahala závesy.
„Ešte nie !“
„Ľahla som si zase na posteľ.“
Ale to som nemala robiť lebo mi niekto zaklopal na dvere a mne sa strašne nechcelo vstať a ísť otvoriť. Nejako som sa už prekonala a otvorila som.
„Bré ránko.“
Bol to Michael. Ihneď sa mi už nechcelo spať a bola som práve , že pekne nabudená ako keby do mňa kopla elektrina alebo by som celú noc pila kávu.
„Ou prepáč.“
Michael sa otočil. Zadivene som sa na neho pozrela , pretože som nechápala čo sa deje. Poobzerala som si a všimla som si , že som len v pyžame takom , takom ;) .
„Ou.“
Privrela som dvere.
„Počkaj.“
„Dobre , to je v poriadku ja počkám a prepáč asi si ešte spala a ja som ťa zobudil však ?“
„No vlastne zobudilo ma Slnko , ale to je v poriadku . Neospravedlňuj sa.“
Obliekla som sa a znovu som dvere otvorila dokorán.
„Tak poď ďalej.“
„ No vlastne sa dosť ponáhľam na raňajky s bratmi ,ale len som sa ťa prišiel spýtať , že či dnešný program platí.“
„Ale jasné.“
„Dobre. Tak zatiaľ.“
„Ahoj.“
Michael bol na konci chodby , keď mi ešte zakýval a potom som len počula privolaný výťah. Zavrela som dvere. Och tak skoro ráno a už ho vidím. To je super. V tom som znovu zacítila únavu tak som si zase ľahla a hneď som aj zaspala. Zobudila som sa a pozrela na hodinky.
„Do čerta!“
„Zmeškám veľmi dôležitý deň pre mňa !“
To snáď nie ! Je Pol 2 a o 2 sa mám stretnúť s Michaelom a ja neviem čo na seba. Nechcem nič také čo som nosila u nás lebo je to oproti typickým Američanom hnusné ! Vyhadzovala som si veci zo skrine a naozajstná panika prišla až keď bolo tri štvrte na 2 .
„Nie ! Toto nesmiem zmeškať !“
Začala som hľadať intenzívnejšie a prehadzovala som vecami. Tu je. Moja teta , ktorá žije už normálny život niekoľko rokov mi doniesla nenápadne pár vecí ešte pred pár mesiacmi. Od vtedy sa zaujímam o normálny život. Obliekla som si to tričko a aj nohavice čo k tomu boli. Veľmi sa mi to páčilo. Aspoň , že topánky mám podobné a nie nejaké zo slamy ako nejaký stroskotanec. No teda o 55 som bola vychystaná , ale to i len rýchlosťou geparda. Zišla som dole a stál už tam na recepcii. Podišla som k nemu.
„Ahoj.“
„Ahoj.“
„Tak môžeme ? „
Len som pokývla hlavou na súhlas a podišli sme k dverám.
Komentáre
Prehľad komentárov
super kopitolka tesim sa na dalsiu :-)
janulik
(janulik, 3. 4. 2011 12:00)
Konečne new kapitola :D
Tí dvaja sú zlatí :-)
Ospravedlňovať sa nemusíš, viem aké sú to stresy pred monitorom, poznám to :D :-*
Super, už sa teším na new časť :-) GBY
AUTORKA
(AUTORKA, 2. 4. 2011 18:24)JA SA OSPRAVEDLNUJEM ZA VELKE ZMESKANIE !!! PREPACTE TERAZ TO BUDE SKOR NEBOJTE SA A BUDEM SA SNAZIT DAVAT DLHSIE NOOOO !! ;)
boze dakujem
(barca1997, 1. 4. 2011 21:48)
dockala som sa!! dalsia kapitola a je super len keby boli trochu dlhsie ale hned dalsiu
Hurááááá :-)
(mishelkha, 3. 4. 2011 13:31)