4.kapitola- Cudzinka
Pozerala som sa von oknom a už bola tma. Obliekla som sa do pyžama a ľahla som si . No dlho som si teda nepoležala . Zrazu niekto začal búchať na dvere. Och nedajú mi pokoj. To je divná kultúra. Otvorila som dvere a boli tam 4 ! Hádajte kto chýbal. No presne ten , ktorí by určite ma v noci neotravoval . Michael! Bol tam Jermaine , Randy a ešte 2 ktorých nepoznám.
„Už zas!“
Zasmiali sa a vošli dnu.
„Michael nám všetko vysvetlil a chceme sa ospravedlniť.“
„Ospravedlniť sa máte dvaja nie 4!“
„Eh my sme mysleli , že tu budeme!“
Vytrieštila som oči.
„Čo?“
„No áno. Toto je Marlon toho ešte nepoznáš a toto Jackie .“
„Teší nás.“
„Heehe aj mňa tak dovidenia dobrú noc.“
Chcela som zabuchnúť dvere , keď mi tam Randy dal nohu.
„Nie tak rýchlo.“
Všetci sa nasačkovali do mojej izby. Prekrížila som si ruky.
„Doniesli sme chipsy a vodu .“
Usmiali sa , ale ani jeden z nich nemal taký krásny úsmev ako Michael.
„My ako skupina sme Jackson 5. Lebo sme 5. No a sme slávna skupina a spievame. Sme speváci. Michael je hlavný spevák. No a teraz nám skončilo turné a rodičia sa rozhodli , že nás dajú do školy. Tak sme tu.“
Začala som ich počúvať. Chlapci mi všetko vysvetľovali a ja som ich počúvala.
„AA ehm kde je Michael?“
Chlapci sa na seba pozerali ako keby sa chceli rozosmiať a nevedeli nájsť odpoveď.
„Spí.“
„Chlapci ? Prečo vám neverím ?“
„Neboj sa spí. Je ešte malý.“
„Má 19.“
„Aha nooo .... On spí je unavený.“
„Ok . Ospravedlnite ma ?“
„Kam chceš ísť ?“
„Na toaletu.“
„Fajn , ale tú maš tú v izbe.“
„Ah ano dakujem .“
Vošla som dnu. Neverím im určite niečo Michaelovi urobili. Vyšla som von a usmiala som sa.
„Počkajte chvíľku musím ísť na recepciu zabudla som, že som si tam nechala ešte jeden kufor z hygienickými vecami. Hneď prídem počkajte tu , dobre ?“
„Dobre.“
Vyšla som dnu a šla k ich izbám. No ale zastavil ma Ochránkar.
„Kam chceš ísť?“
„Za Michaelom. Povedal , že ho mám prísť zobudiť.“
Ochrankár sa na mňa neveriacky pozeral ,ale ja som si zachovala svoj výraz , aby neprišiel na to , že klamem.
„Tak fajn choď.“
Pohla som sa a v zápeti som sa aj otočila.
„A ktorá to je izba ?“
„Tá posledná.“
„Ďakujem.“
Prišla som k nej a zaklopala som. Nikto však neotváral. Tak som otvorila dvere.
Komentáre
Prehľad komentárov
konecne a zase dobre ako vzdy :) len tak dalej :-)
hurrrraaaaaaa :-)
(mishelkha, 8. 1. 2011 0:13)