3.kapitola- zoznámenie
Otvorila som a všimla som si jedného z tých chlapcov ako si strieka nejakú voňavku od úst a potom sa otočil ku mne s flirtovacími očami.
„Ahoj pusinka.“
Poslal mi takú pusinku len tak vzdušne a žmurkol na mňa.
„Tak ... vkĺzol dnu do mojej izby.“
„Hej! Prepáč , ale toto je moja izba ak si si nevšimol!“
Začala som na neho vrieskať a on sa začudovane na mňa pozrel a obzrel si ma . Potom sa usmial a podišiel ku mne bližšie.
„Takéto mačiatka žeriem. Ham!“
Zatvárila som sa kyslo , pretože sa mi to zdalo nechutné. A dosť.
„Takže Ja ...“ zasmial sa „ ja som Randy....“ pozrela som sa na neho „ale mačiatko ty ma určite poznáš nemusím sa ani predstavovať však? Noa a ty si ...“
Pokrútila som hlavou.
„A von!“
„Tak teší ma a von .... Tak milé , že budeš bývať na tomto poschodí ako my . Milé.“
„Ach jaj ... prosím odíď. Či to sa môže ?“
Začala som rozmýšľať. On sa zase na mňa pozrel divným pohľadom. Zrazu dobehol ďalší z nich.
„Randy ! Už zase ? No , ale uuu pekná kosť.“
Druhý brat vošiel do izby.
„Ahoj pusa ja som Jermaine , ale len a len pre teba budem Jer.“
Čo mám robiť . Začala som panikáriť a nevedela som čo ďalej. Veď ja nepoznám ich kultúru. Ja neviem nič o tejto kultúre. Odstúpila som od nich. V tom , ale dobehol ďalší.
„Ďalší ? Koľko vás je ?“
„5“ Zasmial sa Jermaine. Vytrieštila som oči.
„Ale to by si predsa mala vedieť.“
„Chlapci choďte do izby a neotravujte ju. Nakazuje to mama!“
„Zase si volal mame ty sraľo?“
„Och ....“
Obaja odišli preč. Zostal pred dverami len ten jeden.
„Prepáč mi , ale sú trošku odtrhnutý z reťaze.“
„V pohode.“
„Inak ja som Michael. Teší ma.“
„Aj mňa.“
„Tak na rozdiel od mojich bratov čítam knihy a dosť a zdá sa mi podľa tvojho oblečenia , že si Amiši?“
Pri tom slove sa pochybne zatváril.
„Áno , som.“
On prikivol.
„Tak fajn ja idem.“
„Dobre.“
„A keby si chcela tak ja ti ád poviem niečo o našej kultúre dobre ?“
„To budem rada.“
On sa usmial a odišiel.
Jeho úsmev bol iný . Bol taký prirodzený , nevinný. Proste krásny. Sadla som si na posteľ. Asi sa dnes nikam nevydám. Začala som sa zase prezliekať do normálneho oblečenia. Zajtra mi Michael poukazuje mesto , vysvetlí mi všetko a dúfam , že to pochopím. Potom som vytiahla namaľovaný obrázok mňa a mojej rodiny , ktorý nakreslil môj strýko. No u nás také vecičky ako fotoaparát neexistujú. Čo je dosť hlúpe. Potom som spomínala na rodičov, ale chcela som aj zabudnúť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Toto, je moja uuuuuuuplne najoblubenejsia kapitola z PRIBEHY MJ vobec... Fakt sa ti podarila! Caukoo
pls
(barca1997, 1. 1. 2011 21:29)prosim piiiiis. ja som len za 1 ďeň prečítala vsetky tvoje pribehy prosim neprestavaj pisat. :-)
diki moc
(biušš55, 22. 12. 2010 20:59)wááááááá :D kráásny pribeh , plls rychlučko dalej kapitoly
dakujem a dalej
(nika13, 17. 12. 2010 20:26)jéééj kráásne :) super, teším sa na dalšie...len rýýchlo píš :D
konecne :))))
(mishelkha, 8. 12. 2010 15:49)pisssss dalejjjj prosiimm vsetci sme dlho cakali :D :D :D :D
dobreeeee!
(Karin, 14. 10. 2012 11:06)