2.Kapitola-Neznámy
„Slečna ospravedlňujem sa , ale nemáme žiadne voľné izby. Všetko je obsadené.“
„Čože ? To nemôže byť pravda.“
„Je nám to ľúto.“
Zrazu zo zadu niekto na recepčnú prehovoril.
„Dobrý deň.“
„Dobrý. Vy už tu máte izby rezervované. Je ich päť.“
„Áno presne.“
„Takže budete chodiť na naši školu?“
„Áno je to tak.“
„Tak to sme radi. Nech sa páči tu sú kľúče.“
„Dovidenia.“
Tak toto ma naozaj dostalo.
„Tak im dáte bez mihnutia oka 5 izb len tak a mne nie.“
Recepčná na mňa divne pozrela.
„Tak počkajte.“
Zase šla do zadu .
„Och bože zase.“
Sadla som si zase na pohovku a čakala som. Zrazu začala hrať hudba.
„Wow hudba je zaujímavá. Škoda , že ju nepoznám. Asi začnem.“
„Slečna tak rozhodli sme sa , že vám dáme izbu na 10 poschodí. Tu máte kľúče. Upozorňujem vás , že choďte tam vždy potichy. Zavolám tam.“
„Na čo ?“
„Nič tak už choďte. Pekný pobyt.“
Vzala som si batožinu a šla som hore.Videla som ako ľudia nastupujú do divných vecí , a keď sa tá vec vráti tak je prázdna. Vošla som tam . Cítila som sa divne. Bože čo je to ? Videla som tam samé čísla , a keď mi povedala, že 10 poschodie tak neviem stalčila som 10. Dvere sa zavreli a vtedy som spanikárila.Pomóc čo je to ? Začala som búchať na dvre.Pomóc prosím... PO chvíli sa to otvorilo a bola som niekde úplne inde. Toto nebola recepcia. Vyšla som z tej veci , lebo som sa bála. Pozrela som sa na pravo a videla som tam plno divných mužov oblečených v čiernom a na sebe mali napísane SBS a pod tým meno. Tak tu asi nie.Otočila som sa a šla som na ľavo. Hľadala som svoju izbu. Bola úplne posledná v rohu a bola tam tma. Tak , keď sa tu trafím do zámku. Našťastie sa mi podarilo otvoriť tie prekliate dvere.
„Yes!“
Vošla som dnu.
„WOw! Tu je to úplne iné. Je tu rádio o ktorom mi už hovorili a nejaká čudná debna. Myslím , že Televízia. Dala som si veci na posteľ a kochala som sa.
„To je neskutočne.“
Vybalila som sa. Potom som sa šla zapísať do školy. Vyšla som z izby a šla k tej veci čo premiestňuje ľudí. Stlačila som Gombík a čakala . Čítala som si kde mám ísť sa zapísať.
„Slečna?“
„Čo tu robíte?“
Spýtal sa ma jeden z tých SBS.
„Ja ? Ja tu bývam.“
„Vy ste tá Linda?“
„Áno. Problém?“
„Nie. Ďakujem.“
Začudovane som sa na neho pozrela a vošla som do tej „skrinky“
Prišla som nejako dole a keď som vyšla tak jedna žena povedala.
„Poď je tu výťah.“
Takže volá sa to výťah. Dobre vedieť. Takže šla som sa zapísať a potom som šla zase hore. Rozhodla som sa , že sa prezlečiem a pôjde spoznávať tento svet. Vošla som zase do toho výťahu a šla hore. Keď som vyšla hore tak pred výťahom stál jeden muž ten SBS a za ním boli 5 asi bratia. Vyšla som z výťahu a šla k izbe. Ešte skôr ako som zašla za roh bratia sa na seba čudne pozerali a jeden zízal na mňa. Mne to bolo jedno a šla som do svojej izby. Obliekla som sa a chcela som ísť von. Vybrala som sa neskôr pod večerom. Keď som už chcela ísť tak niekto zaklopal na moju izbu. Šla som teda otvoriť.
Komentáre
Prehľad komentárov
wow ...krasnucky pribeh , moja..plls rycvhlo daj dalsi ...neviem sa uz velmi dockat ..dakujem pekne
...
(dia , 19. 11. 2010 19:44)