11. kapitola - Nový začiatok?
V noci som nemohla spať a prehadzovala som sa celú noc zo strany na stranu. Mala som zlý pocit, ktorý nechcel prestať. Zaspala som až nad ránom. Keď som sa konečne prebudila, počula som hluk, ktorý sa ozýval z chodby, vzala som si župan a vstala som z postele. Bolo niečo po jednej hodine poobede.
To je zvláštne, zvyčajne ma Michael ráno už budil, povedala som si pre seba a vyšla som na chodbu zistiť, čo sa deje. Videla som mužov ako niesli tašky smerom k výťahu. Nechápavo som okolo nich prešla a išla som smerom k Michaelovej izbe. Vošla som dnu a izba bola prázdna. Rozbehla som do izieb ostatných z bratov a čakalo ma to isté.
To snáď nie, rozbehla som sa z von a utekala k výťahu. Chytila som za ruku prvého muža, ktorého som na chodbe videla a otočila som ho surovo k sebe. „Kde sú chalani?!“ zvrieskla som na neho a on ostal nečakane stáť. „Prepáčte slečna, ale nemôžem vám dávať tieto informácie“, v okamihu sa otočil a odišiel. Ostala som na chodbe stáť úplne sama. Chvíľu som zízala na výťah a až po chvíľke som sa otočila a šla do svojej izby. Sadla som si na posteľ a rozplakala som sa. Premýšľala som nad všetkým, že som mala ostať doma a počúvnuť matku, som v tomto meste sama a jediný človek, ktorý ma chápal je preč. Zovrela som do rúk vankúš a preplakala niekoľko hodín.
Strhla som sa zo spánku. Ja som zaspala? Otočila som hlavu k dverám, pretože na ne niekto klopal. Michael! preblyslo mi hlavou a ja som okamžite vstala a s úsmevom som otvorila dvere. „Mi ...“, zbadala som v dverách recepčnú, ktorá mi dala túto izbu.
„Prepáčte, že vás vyrušujem slečna, ale je mojou povinnosťou vám oznámiť, že z dôvodov, že slávna skupina Jacksons 5 opustila náš internát je našou povinnosťou dovoliť ostatným študentom našej školy bývať v našom internáte. A keďže sme vám zo zvláštnych dôvodov dali túto izbu, ktorá je určená pre 2 osoby, tak vám oznamujem, že budete mať spolubyvajúcu.“ Usmiala sa a pomaly kráčala preč.
To sa mi snáď iba zdá. Zavrela som dvere a začala som panikáriť. Čo urobím? Z myšlienok panikárenia ma vytiahlo ďalšie klopanie na dvere. To bude zase tá recepčná? Vstala som a otvorila dvere. Pred dvermi sa na mňa usmievalo dievča
„Ahoj, ja som tvoja nová spolubyvajúca“ Než som sa stačila spamätať, tak stála aj so svojimi vecami v izbe.
„Užijeme si kopec zábavy, intráky sú super. Už som si myslela, že sa nikam nedostanem, keďže som posielala prihlášku na poslednú chvíľu a ...“ Ďalej som ju už nemala ani silu počúvať a rozmýšľala som na Michaelom.
„ .. no a po takejto dobre tu konečne stojím a rozprávam sa s tebou. Ja som inak Monika“ podávala ku mne ruku a konečne sa aj na mňa pozrela, pretože sa stále pozerala niekam inam. Tiež ma tak vnímala ako ja ju.
„Ou, ty ..“ zarazila sa nad mojim oblečením.
„No ja som Linda a ..“ začala som hovoriť svoj príbeh. Ona sa na konci len usmiala. „To je výborné, ja ťa všetko naučím.“, zatlieskala od šťastia a začala mi hovoriť ďalšie jej príbehy. To bude ešte zábava, pomyslela som si a nechávala som ju hovoriť, prerušilo ju ďalšie klopanie na dvere. Každého tu dnes niečo ťahá. Pokým sa Monika vybaľovala, postavila som sa a otvorila dvere. Stál tam nejaký chalana a podal mi list. Zatvorila som dvere a Monika hneď stála pri mne a vyzvedala. „Čo to je?“ Mykla som plecami a otvorila obálku. List bol od Michaela. "Oh...“ povzdychla som si a skoro som sa aj rozplakala. Začala som čítať.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj ! Jsem velmi ráda že jsi začala pokračovat málem jsem se z toho čekání zbláznila. :D
No,podle mě je tahle kapitola skvělá ! Vážně...
Prosím mohla bys psát dál? Udělalo by mi to velkou radost ;)
Fakt super.
Re: Super že jsi začala pokračovat ;)
(Michelle - autorka , 11. 11. 2013 0:24)Ahoj, som nesmierne rada, že sa ti to páči ;-) Je mi ľúto, že už nemám na to veľmi čas, ale snažím sa. Už aj strácam niť o čom to chcem písať, ale ja na to prídem ;-) Do konca novembra mám dosť rušný program a uvidím či sa dostanem k písaniu. Budem sa snažiť písať častejšie a častejšie, aby to nebolo s takým neskutočným odstupom. Aj mňa by to čakanie asi pekne hnevalo :P a Ďakujem ti za podporu. :-) To mi pomáha k tomu, aby som vlastne ten príbeh dokončila
Re: Re: Super že jsi začala pokračovat ;)
(Markét, 12. 11. 2013 18:20)
Začni si klidně psát až budeš mít čas.. a nebo až tě něco napadne :-)
A vážně nemáš zač.. baví mě číst tvé příběhy.. ♥
Super že jsi začala pokračovat ;)
(Markét, 2. 11. 2013 10:48)