5.KAPITOLA- Deň spolu
Michael sa ku mne rozbehol a ja som vyskočila z terasy a skočila som do záhrady. Pri tom som stupila do maminých kvetov , ktoré si tam starostlivo pestovala.
„Ups!“
Michael sa rozosmial.
„Tak trošku k tomu pridáme, aby sa znovu vzkriesili.“
Michael schytil balónik a hodil ho do mňa. Bola som mokrá ako Michael.
„Michael!“
Phoebe sa rozosmiala a pridala sa k nám. Takto sme blbli asi hodinku. Sadli sme si so trávy a rozprávali sa.
„Ehm ..... Betty?“
„Áno?“
„Už vieš čo sú to krámy?“
Michael sa strašne rozosmial.
„Ako to vieš?“
„Čo ? Nepochopil som teraz tomu.“
Michael sa pousmial.
„Akože , že so to niekedy povedala , keď som ti to v živote nepovedala.“
„Povedala mi to tvoja mama.“
„Kedy?“
„Prišiel som skôr než ty z nákupov takže sme sa stihli porozprávať.“
„Aha.“
„No vieš to?“
„Michael ja nie som už 7 ročné dieťa.“
„Naozaj?“
„Čo?“
„Ja som myslel, že sme rovnaký.“
„Ehm.... tak to od 7 rokoch nie sme.“
Odvratila som hlavu. Chvíľu bolo trápne ticho až kým Phoebe nenačala rozhovor s MIchaelom. Rozprávali sa a mňa to nudilo. Vstala som , že si ma ani nevšimli , že odchádzam.
„No Ďakujem.“
Odišla som do domu a šla po nejaké sušienky , ktoré sme ako malí s Michaelom stále jedli. Vyšla som von a oni dvaja sa stále rozprávali. Prišla som k nim a položila som pred nich sušienky.
„Nech sa Vám páči.“
Oni si ma nevšímali. Po chvíli som si uvedomila , že ich rozhovor je už trošku súkromnejší. Počúvala som ich a po pol hodine nevšímania mi to prišlo zvláštne, priam podozrivé. Vstala som a šla do izby. Po 10 minútach prišla mi do izby Phoebe.
„Och Michael je úžasný. Asi ja ho asi milujem.“
Pozrela som sa na ňu neveriacky.
„Čo sa tak pozeráš ?“
„ehmm....“
„NO a keby si vedela o čom všetkom sme sa rozprávali.“
Zdvihla som obočie. Phoebe sa pozastavila , ale potom pokračovala.
„Škoda , že si tam nebola.“
Ešte viac som zdvihla obočie , vypulila oči a prekrížila oči.
„Ale Phoebe ja som pri Vás celý čas sedela.“
„Naozaj?“
„Hej. Všetko som počula.“
„NO a povedz nie je úžasný?“
„Jasnéé....“
Prevrátila som oči a chytila Phoebe za ruku.
„Kde ma to berieš?“
„Phoebe vravela , že ideš domov tak čau.“
„Kedy som ti to hovorila?“
„Pred chvíľou tak ahoj. A kde je Michael?“
„Volal mu otec tak musel ísť domov a pozdravuje ťa“
„No jasne.“
„Tak ahoj.“
„Čau.“
Znovu som sa vrátila do izby a povzdychla som si.
„To bol deň.“
super
(JA, 13. 3. 2012 17:10)