4.kapitola - Roky
Keď ho Phoebe zbadala tak vyprskla vodu čo mala na sebe na mňa , a keď sa potom postavila tak na mňa spadla zmrzlina čo som mala na tanieri a káva čo som mala v ruke. Phoebe si toho ,ale evidentne nevšímala a pozerala sa len na neho . Postavila som sa a vybrala sa do izby. Prezliekla som sa a šla na terasu. Phoebe pozerala na neho ako sup na chutné čerstvé mäso. Prišla som k nej a zatvorila som jej sánku.
„Nech ti tam nenaletí mucha. A inak ahoj Michael.“
Michael sa pousmial a pozrel sa na nás.
„Ahoj-te. Betty tak dlho som ťa nevidel. Sú to roky .Ehm ... si prekrásna.“
„To teda hejsú to roky ... a ďakujem ..“
Pokúšala som sa tváriť nahnevane , ale pohľad do jeho očí vo mne lámalo ľady.
„No ... počkať vy sa poznáte ?“
„Phoebe nechcela som ti to povedať , ale áno my sa s Michaelom poznáme.“
„Ale vravela si ,že Jackson....“
Zatvorila som jej ústa a vražedne som sa na ňu pozrela.
„To nič . Je v šoku. To sa jej stáva.“
„Ale ja vravím...“
V tom som jej stúpila na nohu.
„Auuu...“
Michael na nás pozeral ako na bláznov.
„To si nevšímaj , my spolu trošku blbneme.“
Michael sa pousmial a sadol si.
„Tak porozprávajme sa. Hm?“
„To je skvelý nápad.“
Sadla som si k nemu z jednej strany a Phoebe z druhej strany. Stále som sa pokúšala zanechávať chladný výraz. Michael si toho všimol.
„Prepáč.“
Zdvihla som obočie a bolo vidno , že mi slovo prepáč proste nestačí.
„Betty prepáč , nemal som ti prestať písať , ale celé dni som bol zatvorený v štúdiu a bol som unavený. Oco ma nenechal ani len vydýchnuť bez jeho dovolenia.“
Stále mi niečo hovorilo , že mu neodpustím.
„Prepáč , Prepáč , Prepáč.....“
Michael nahodil psie oči .
„To nie je fér.“
Usmiala som sa.
„Na teba to stále platí?“
„Asi áno.“
Pozrela som sa na Phoebe a tá vôbec náš rozhovor nevnímala bola celá bez seba z Michaela.
„Prepáč.“
Vstala som prišla k Phoebe a luskla jej pred očami. Samozrejme nevnímala.
„Ehm ... Och!“
Michael sa len pousmial pozrel sa na ňu a len poznamenal.
„Prosím ťa Phoebe?“
Phoebe len prikívla a bola mimo z toho , že k nej Michael prihovoril.
„Doniesla by si mi , prosím , vodu ?“
Phoebe sa od ucha k uchu usmiala a prikívla na súhlas. Vstala a šla do kuchyne.
„Tak a sme sami.“
„Tebe sa to povie.“
Sadla som si k nemu naspäť a pokračovali sme v rozprávaní sami.
„Odpustíš mi? JA viem , že som sa zachoval ako idiot , ale ja som nemohol.“
„Dobre Michael odpustím ti, ale zapamätaj si , že ďalšia šanca sa už nenaskytne.“
Michael sa usmial a začal skákať od radosti.
„Juhúú ! Ďakujéém!“
Prišiel ku mne a začal ma objímať.
„Ďakujem.“
„No dobre.“
Odtiahla som sa od neho a znovu si sadla.
„Michael , ale chcem , aby si mi na niečo ešte odpovedal.“
„Áno ? Na Čokoľvek.“
„Prečo si sa po toľkých rokoch vrátil , keď si práve povedal , že nemáš čas ?“
Michael sa v momente upokojil a sadol si ku mne.
„Chýbala si mi. Chýbali mi naše hry, zábava, rozprávanie. Vieš , keď sme sa presťahovali nemal som na nič čas , ani som nemal priateľov , pretože sme stále boli zatvorený v štúdiu , vždy , keď som videl vonku sa deti hrať na ihrisku chcel som ísť k nim a zahrať si ,ale myslel som aj na teba , že chcem späť do minulosti a chcem naše hry naspäť. A teraz som tu , pretože máme pauzu od nahrávania a spomenul som si na teba a preto som ťa prišiel pozrieť.“ Michael dohovoril a len sa usmial. Pozorne som ho počúvala , keď v tom som zbadala za Michaelom Phoebe.
„Phoebe ?“
Phoebe mala v ruke pohár s vodou a v druhej ruke vreckovku , ktorá bola celá od sĺz , ktoré ronila.
„Phoebe?“
Phoebe si vysmrkala nos do tej premočenej vreckovky až sa mi to zdalo nechutné , ale Phoebe bola ako v transe. Michael sa po chvíli otočil tiež a pozrel na ňu.
„Si v poriadku?“
„Súhlasím si v poriadku?“
Phoebe položila opatrne na stôl pohár až sa mi to zdalo podozrivé.
„To bolo krásne. Tak kráse si to povedal. Ale je to smutné. Veľmi.“
A zase si do tej istej vreckovky vysmrkala nos. Odvratila som zrak a potom pozrela na Michaela a potom zase na Phoebe. Prišlo mi z nej smiešno po chvíli.
„Hmm dobre Phoebe odlož tú .... vreckovku a ideme niečo robiť.“
„Hm Ja myslím , že pôjdem.“
Poznamenal Michael ,ale toto som nechcela dovoliť. Chcel minulosť tak prosím.
„V poriadku.“
„Rád som ťa znovu videl ešte prídem ak ti to nebude vadiť. Ehm .. Ahoj Phoebe.“
Usmial sa a ja tiež a potom sa vybral k hlavným dverám ,ale ja som schmatla balónik plnený vodou , ktorý tu ostal po sestrinej oslave a hodila som ho do Michaela. Michael sa sklonil a chytil sa za hlavu.
„Povedz mi , že ....“
„Michael ty si mokrý ?“
Michael sa otočil a jeho pohľad neprinášal nič dobré.
„Toto si nemala.“
krasaa piš dalej
(BUBIK, 21. 6. 2010 15:46)