12.Kapitola - nezabudnem
Poobzeral som sa po izbe , ale nikoho som tam nevidela. Otočila som sa a vedľa mňa sedel Michael.
“A..“
Michael mi priložil na ústa ruku.
„Pšt. Aby nás nezačuli.“
„Michael čo tu do čerta robíš o tekjto hodine?“
„Musel som ťa vidieť.“
Sadla som si a silno som ho objala.
„Tak si mi chýbal. Ani si sa mi neozýval. Prečo?“
„Mal som veľa práce a musel som si urovnať myšlienky.Prepáč.“
Stále sme sa silno držali. Potom som ho pustila.
„A?“
„Tak už som v pohode.“
„Tak to je naozaj.fajn.“
Začala som mu tam hovoriť aké to bolo hrozné , že sa mi neozýval a ako mi chýbal a také , keď v tom sa stalo niečo v čom som nikdy nedúfala. Uprostred môjho monológu ma Michael pobozkal. Ostal som sedieť ako vrece zemiakov a nevedela som sa ani pohnúť.
„Čo ... Čo to bolo?“
„Neviem mal som chuť ťa pobozkať.“
„Ahaa tak týmto sa veľa vysvetľuje.“
„Ale proste počas tých dlhých mesiacov som sa stále myslel len na teba a prišiel som na to , že ty si tá , ktorá mi neublíži ,a ktorú mám naozaj rád.“
Nevedela som čo mám povedať a sedela som tak ako soľný stĺp. Michael sa zase ku mne približoval , ale ja som sa odtiahla.
„Počkaj Michael takto to nejde. Celé mesiace si sa mi neozval ja si tu môžem slzy od strachu vyplakať a ty zrazu prídeš dáš mi pusu a , že chceš so mnou chodiť? Tak?“
Michael pokrútil hlavou pozeral do stropu krútil perami a potom sa na mňa pozrel.
„No hej nejako takto , presne.“
Sadla som si k nemu.
“Fúha tak takúto som odpoveď nečakal.“
Michael sa usmial.
„Ja viem.“
Zase mi dal pusu , ale dlhšiu a to som sa nemohla brániť. Bola sladká ako čerstvo ranných natrhaných jahôd , ako cukríky , ako čokoláda nemohla som im odolať. Michael ma položil na posteľ a bozkávali sme sa. Potom sa odtiahol.
„Tak chceš so mnou chodiť.“
„Pre teba bude každá odpoveď znamenať áno ... nie ?“
„Zase si uhádla.“
Usmial sa a zase ma pobozkal. Potom si ku mne ľahol a rozprávali sme sa dosť dlho ja som nejako nechtiac zaspala, ale to všetko len preto lebo Michael začal spievať takú nádhernú upokojujúcu pesničku a vtedy ma dobehol spánok. Ráno , keď som sa zobudila pri mne už nikto nebol. Ach jaj. Vstala som , dala som si župan a šla som dole za mamou. Tá , ale nebola doma . Na chladničke som si proste našla len malý odkaz.
„Miláčik,
šla som do práce. Raňajky máš v trúbe , keď chceš tak si ich daj. Ocko dnes príde skôr takže nebudeš tak dlho sama doma. Ľúbime ťa. Cmuk.“
A?
Mne to nevadí . Dnešná noc bola magická a nikdy na ňu nezabudnem. Začala som tancovať po dome ako šialená.
Komentáre
Prehľad komentárov
jaka krasna kapitola :-)
jake pekne
(lienka, 28. 10. 2010 20:17)
jeeej velmi pekne to je take sladke...a tie chyby to nevadi sak to sa s toho da v pohode vyjst =)
waw
(lienka, 26. 11. 2010 19:09)